medzi vedou a technikou

Existuje dnes súboj kultúr?

V dejepise sa dočítame o rôznych bitkách, vojnách z rôznych dôvodov.

Najčastejšie je to vojna o prírodné zdroje, územie, životný priestor. Postupom času, vývojom civilizácie, zlepšovaním možností dopravy spolu s uplatnením fosílnych zdrojov energie tieto vojny nadobúdali ohromné rozmery, označované ako svetové vojny.

Dnes sme v médiách svedkami naoko len lokálnych konfliktov, obmedzených na konkrétne konfliktné štáty, alebo občianske vojny.

Vidno tiež akúsi „studenú vojnu“ medzi západným a východným blokom. Môžeme sa pýtať tiež, či je ostrá hranica medzi studenou a horúcou vojnou. Veľká horúca vojna akoby vymizla.

Nemáme tu avarské, turecké vpády, Napoleona, Hitlera. Aj keď lokálne ohniská typu Juhoslávia, Irak, Ukrajina, Sýria ďaleko od svetovej vojny nemajú. Semtam len popri nich presvitne čudné meno ako Rothschild, Soros a dalšie, keďže málokto naozaj vie, ktorý „Napoleon“ vlastne tú vojnu vedie a prečo.

V politike a riadení hospodárstva však nastupujú niektoré čudné trendy, ktoré jedni pripisujú modernej dobe, iní vplyvu čudných spolkov, či už lokálnych alebo nadnárodných.

Ako je tomu naozaj? Pomôžme si prírodou, neskôr fyzikou.

Keď sa pozrieme na niektoré invazívne rastliny, pýtajme sa prečo ich vykopávame, hubíme. Typický príklad pýr, máme aj vo vybraných slovách, či boľševník, niektoré neželané trávy a dreviny. Prečo ich nechceme, veď aj ony majú „právo na život“.

Pretože my sami potrebujeme prežiť, a naše prežitie nie je nič samozrejmé, automatické. Nenašli sme lepší spôsob, ako ochrániť svoje zdroje, produkciu potravín a energií.

Povieme si, ani iní nenašli. Vznikne hneď myšlienka, a načo by sme hľadali, vezmeme si od tých, čo už našli, základ parazitizmu. Donútime k vyššej produkcii a vezmeme si aj pre nás, teda vzniká otázka, koľko ton parazitov unesie veľryba, než sama zdochne.

Iná možnosť je zistiť miesto, kde sa zdroje hľadajú ľahšie, a nejakým spôsobom donútiť pôvodných obyvateľov, aby sa ich vzdalo, alebo napríklad konfliktom zredukovať ich počet. Pri rozumnom počte parazitov sa nič nedeje, mačka je donútená si čistiť srsť a vyhrýzať blchy, čo ju núti aj k istej aktivite. Priveľa bĺchvšak znásobí šírenie infekčných chorôb.

Je málo pravdepodobné, že sa sa na podobnú cestu parazita vyberie osamotený jedinec, a pokúsi sa podmaniť si nejakú väčšiu skupinu, čím je väčšia, tým je to ťažšie, až možno od určitej veľkosti nastupuje efekt znásilňovania väčšinou, kedy je súper tiež donutený na svoj účet organizovať obrovské množstvo ľudí. Totalita bez úniku môže nastať pri jedinej svetovláde, ktorá sa môže rozpadnúť len zvnútra. Sme ale zvyknutí, že v konflikte vidíme, kto bojuje o niečo s kým. Podmienkou je identifikácia bojovníka s bojujúcou stranou. Boli sme zvyknutí, že skupiny bojujúce o svoje záujmy niečo spája a skupiny sú aj vizuálneidentifikovateľné.

Funguje toto podobne dodnes? Stále je vidno, ktorá skupina chce čo? Už aj v minulosti nebolo jednoduché sa v zložitých previazaných konfliktoch vyznať, a dnes je to ešte ťažšie, napriek kozmickému nárastu informačných technológií čitateľnosť konfliktov nestúpla, pretože súčasne pokročilo aj ich maskovanie.

Rozklad konkurenčnej kultúry ako metóda vedenia vojny.

Bolo by naivné si myslieť, že konflikt nejde vyhrať oklamaním súpera. Často ide o efektívny a hospodársky nenáročný spôsob. Nezriedka si protistrana istý časmyslí, že získala. Existuje hromada publikácií, ako viesť psychologicku vojnu, v ktorej sa možno aj nachádzame, pretože tu nepočuť výstrely.

Čo dnes býva typický záujem, dôvod sa spájať do skupín? Podobne ako pri deľbe práce, aj pri parazitizme synergia, schopnosť spolupráce zvyšuje úspešnosť.Aby sme pochopili, či niektorá skupina vedie skrytú vojnu, musíme pozerať na jej spoločné záujmy, ciele. Spravidla tá skupina nikdy nemá recepty, ako závislosťna nej znižovať, a ako zvýšiť schopnosť prežitia pomocou vyššej sebestačnosti, ale naopak zvyšuje závislosť na nej, prisatie, čím potvrdzuje svoj profit ažparazitizmus.

Ani v systéme deľby práce nebudú fungovať odmeny za námahu jednotlivca v systéme rovnako a akože spravodlivo. Ide ale o mieru zaťaženia, podobne ako pri daniach, a tiež o to, či vedenie skupiny má záujem na prežití určitého počtu jej členov, a ktorých členov pri tom preferuje.

Môžeme sa ocitnúť pri momente, kde sa rozhoduje o tom, na základe čoho kto bude akú prácu vykonávať, a nakoľko je potrebný na prežitie celku, skupiny.

Po prevrate 89 sa dostali viac na svetlo rôzne záujmové skupiny, ktoré akokeby boli z inej planéty a nikdy medzi nami predtým nežili. Vedia čerpať z daní, ale ak vznikne problém, riešia to na účet ostatných, alebo si volajú na pomoc niekoho z ďalekého zahraničia.

Na základe čoho držia pokope, čo ich spája? Najskôr vízia parazitizmu, že budú na vrcholku pyramídy v čerpaní zdrojov, a že tak úspešnejšie prežijú akúkoľvekdobu. Spája ich snaha prežiť, nezávisle na tom, čo ostatní. Je teda vlastne človek empatický tvor? Keď tí, čo empatiu naoko propagujú sú v skutočnostinajmenej empatickí?

Z hospodárskeho hľadiska je empatia emócia, z ktorej sa nenajem, resp.môže byť o nej reč, až keď nemám základné problémy v danom systéme prežiť.

Čo teda spôsobujú skupiny „z inej planéty“ ? Dalo by sa povedať, že inváziu. Držia pokope ako v nejakom sci-fi filme a ako drevokazná huba rozkladajú pôvodne zdravé drevo. Prečo ho nenechajú rásť?

Pretože ho nechcú, chcú aby rástlo len to ich. Nezaujíma ich, či to ich je lepšie. Rovnaký druh konkurencie, ako tie invazívne rastliny.

Monopol na slušnosť, dobro, pravdu.

Pomôžeme si otázkou, čo pomohlo úspechu softverovému gigantu Microsoft? Azda kvalita? To sotva. Rýchlo sa votreli, kam bolo treba, a svoj produkt nazvali v súlade s kvalitnou propagandou „Windows“, pričom ten názov zovšeobecňoval aj všetky iné produkty pracujúce podobným spôsobom. Zákazníkom dali najavo, že prakticky len oni sú tí, čo to robia, pretože sa to tak volá. Šikovné podsunutie.

Čo je skupina „Slušné Slovensko“ ? Ako je možné, že si jedna skupina ukradla patentové práva na slušnosť na účet inej, tiež slušnej skupiny?

Stavia sa za samozvaných slušných a zvyšok slušných so zásadne opačným názorom neberie do úvahy? To už nie je slušnosť, ale maskovaná bezohľadnosť.

Čo je skupina „postavme sa zlu“ ? Ako je možné, že len oni sú tí, čo to vedia riešiť, akoby ostatní dennodenne rôznemu zlu nečelili?

Opäť typické samozvanectvo, samoľúbosť. Hocikam ak by som prišiel, a povedal, že ja som slušný, tak sa rozosmejú. Ale celé námestie už to nepochopí. Cítia sa ako skupina a utvrdzujú sa vo svojom omyle, polarizujú sa, vyhraňujú voči zvyšku bez serióznej komunikácie, čím sa stávajú neslušnými a núti ich to používať dvojitý meter, keďže logika nepustí.

Prečo sa teda rozosmejú? Aby bol niekto slušný, tak to musí uznať aj ten druhý. Podobne nemôže mať niekto niekoho rád, keď s tým ten druhý nesúhlasí, nechytajme sa za slovo. Ani nejde odpustiť niekomu, kto zostáva možným útočníkom. To sú obvykle obojstranné procesy.

Ako teda jedna kultúra potláča druhú?

Začne poškodzovať, rozkladať, spochybňovať všetky funkčné a fungujúce štruktúry, objekty záujmu. Využíva sa princíp búrať ľahšie, ako stavať.

Pomôžeme si teraz tou fyzikou, termodynamikou. Kedy získavame akúkoľvek použiteľnú energiu, ktorú môžeme nasmerovať, kam chceme? Vieme, že energia v množstve nezaniká, znižuje sa len jej kvalita, schopnosť nasmerovať, kam treba. Získame ju iba vtedy, keď sa z nejakého zdroja môže rozptýliť, inak sa nemá ako prejaviť. Iba zvýšením možnosti prejsť do voľnejšieho chaosu, „prepichnutím balónika“ sa balónik dá do pohybu.

Preto aj každý kultúrny rezervoár, zásobu prepichujú ako hmyz hrozno uvoľnujú uloženú energiu a skupinu tým oslabujú.

Keď je celkom slabá, často sa v nervozite zničí navzájom.

Agenda LGBT nie je ničím moderným. Je to prepichnutie balónika, pričom zabijú viacero múch jednou ranou. Znížia populáciu, nainfikujú ďalších (človek je v určitom zmysle len chemický reaktor s určitou výbavou riadiaci sa prevažne naučenými postupmi), prípadne vyrobia viac užitočných idiotov, a získajú viac priestoru pre seba.

Súbežne beží potratová agenda, rizikové potratové pilulky, kde ani boh nevie, čo v nich naozaj je, a prečo to tam dávajú.

Tento postup vo výsledku nijako nezaostáva v porovnaní so strieľaním vojakov na poli. Súperovi je jedno, či vojak zomrie na guľku, alebo chorobu, prípadne na Darwinovu cenu v nejakom športe.

Podobne z chémie vieme, že nejde nechať reagovať čokoľvek s čímkoľvek, výsledok sa nedostaví. Často sa žiadajú produkty s vysokou čistotou, 99.999%

Prečo, keď nám väčšinou stačí hospodársky výsledok na 90% ? Prečo sa tu príroda správa inak? Môžem niekde povedať, že ideálne spolupracovať vedia len ľudia, ktorých etnická čistota je vyššia, než 99% ? Jednak by som bol označený za rasistu, jednak to nemusí byť pravda, pretože dôležité je hľadisko. Ale tiež môže byť potom pravda, že ak niekto chce škodiť, tak stačí 0.01% škodcov, a proces už nefunguje.

Z rovnakých hľadísk môže hospodárstvo spoločnosti nevratne utrpieť, keď sa do spoločnosti vnesú ľudia, ktorí majú výrazne iné hodnoty a ciele, a hlavne spôsoby, ako sa k prežitiu dopátrať.

Pri danom počte ľudí nejde použiť taktiku náletu kobyliek, to sme pri biblických úkazoch. Preto je zrejmé, že aktívny prísun migrantov s nejasnými záujmami, nejasným pôvodom, genézou ich predkov má za cieľ skôr búrať postavené, než stavať lepšiu spoločnosť. Ak by stáli

za to, a vedeli, ako žiť, tak sa chodíme my pozerať do Afriky, či rozvojových krajín a nie naopak. Predsa aj oni už majú mobily, televíziu, nemusia znásilňovať a kradnúť po parkoch. Máme dosť starostí so svojimi etnikami.

V časoch, keď hospodárstvo škrípe samo osebe je prísun migrantov len ďalšou škodou.

Zbraň typu Babylon pojmov.

Ako húb po daždi pribudlo veľa pojmov, ktorými sa pôvodne zaoberali skôr historici, či antropológovia.

Prekticky pri všetkých pojmoch sa niekto úporne snaží, aby ho v našich zákonoch daných predošlou kultúrou museli brať sudcovia ako skutkovú podstatu trestného činu, čím nerešpektujú jednak príčinnosť, a jednak prezumpciu neviny. Presne ako kúzelníci a šarlatáni sa potom pokúšajú dať skutkový obsah pojmu, ktorý je skôr len formou.

Keď raz naša ústava zaručí rovnosť pred zákonom, tak akékoľvek ďalšie poznámky o rasizme sú len farbou, ktorá tú rovnosť zatiera a logicky poškodzuje, pretože sa pojem rasizmus stáva objektom v úlohe dvojitého metra. Súčasné uplatnenie pojmov rovnosť a rasizmus spravidla odporuje logike, pretože sa neobjavuje iba čisto ako logický doplnok, ale zavádza ďalšie, menej čitateľné kritérium.

Podobne nenávisť, xenofóbia je emócia, ktorú nikto nevie zmerať, kým nepríde ku konkrétnemu skutku, ktorý s ňou môže aj nemusí súvisieť.

Podobne antisemitizmus. Jednak dnes Žid nie je to, co Semita, jednak Žid nie je vždy jasné, ci ide o etnikum, alebo náboženstvo, a hlavne vzniká pozitívna diskriminácia, kedy napríklad Žid, ktorý spáchal trestný čin nie je postihnuteľný bez toho, že by to niekto iný považoval za antisemitizmus. Pojem antisemitizmus teda nepriamo zavádza princíp, podľa ktorého Žid nemôže byť považovaný za niekoho, kto zvyšku spoločnosti nejakým spôsobom škodí. Nemôže byť označený za škodcu. Opäť dvojitý meter, kde každá aj seriózna kritika môže byť považovaná za antisemitizmus. Pritom je známe, že Židia tvoria gettá rovnako ako iné etniká v niektorých mestách, čím dávajú najavo svoje odlišné kultúrne záujmy.

Podobne pojem holokaust patrí skôr do prác historikom, než politikom, ktorí z neho len vytĺkajú body. Je tiež čudné rozlišovať cenu obetí v svetových vojnách podľa etnika.

Stredoveké myslenie a novodobí janičiari.

V jednej pesničke sa veršuje „stredovek neskončil, stredovek trvá“. Myslenie mnohých nepostupuje v súlade s rozvojom technológií, technológie akoby viedli. Pretože sa pomocou nich realizujú stredoveké ciele, ktorými sú kolonializmus, schopnosť podmaniť si a okupovať iný národ, prípadne robiť sociálne inžinierstvá. Stredovekým spôsobom sa správame aj k životnému prostrediu, niekde sa množia lepšie, ako králiky, inde ťažba devastuje prostredie, málokto dbá na udržateľnýrozvoj, a aj tí čo sa tak tvária sú spravidla financovaní pre iné ciele, kde vznikajú buď ďalšie závislosti, alebo vedú k rozkladu cieľovej skupiny.

Neexistuje dnes jednoduchý spôsob, ako brániť premnoženiu a boju o zdroje.

Toto myslenie sa tiež maskuje zamieňaním, alebo prisvojením si zaužívaných pojmov.

Je chybou si myslieť, že Západ mal kolónie, a tie im to teraz vracajú. V konečnom dôsledku každý nesie svoju zodpovednosť, ostatné je buď zviera, lebo výhovorka. Africké ani arabské, či indické štáty sa určite nepremnožili preto, aby urobili svojim kolonizátorom radosť.

Kto si spomenie, janičiari boli tureckí bojovníci, ktorých vychovali v Turecku z detí odvlečených zo Slovenska pri tureckých vpádoch. Načo by dnes unášali deti, keď im postačí dodať a implantovať správny softver dodaný mimovládkami. Načo by ich živili, keď si ich môžeme živiť sami a proti sebe. Čím zásadným sa teda Sorošove stádo líši od bývalých tureckých janičiarov? Títo novodobí janičiari dobre poslúžia ako žoldnieri platení konkurenčnou skupinou. Veď dnes sa už aj ten softver prenáša po internete a nekupuje v obchodoch. Uvedomovali si prehistorickí janičiari, odkiaľ pochádzajú a proti komu bojujú? Často boli vraj ešte horší, než samotní Turci.

Čím je to dané? Ako je možné, že človek takto zradí, pošliape kraj, kde sa narodil? Že nebojujú mečmi, ale slovom, ako napr.Via iuris? Ved aj Kristus bojoval len slovom. Ako veľký je v tom rozdiel, keď aj boj slovom má za následok postupný úpadok až zánik, či prečíslenie obyvateľstva, iba trochu pomalšie? Veď aj na tie meče môže potom prísť, s holými rukami a zadkami sa veľa toho nevybojuje.

Konšpirácie a nálepky.

Dalšou škodou, ktorá je používaná ako zbraň sú fámy a konšpirácie, čiže klamstvá. Čítame tu klamstvá o WTC, MH17, chemtrails, voľnej energii (viaceré rébusy som rozlúštil ako zrejmý podvod) prečo toto niekto šíri? Pretože vie, že zmätok vojakov v poli rozhodne neprispeje k zlepšeniu bojaschopnosti celku. Ľudiaprestanú komunikovať medzi sebou, nepočujú svojich odborníkov, ktorých je vždy menšina a upínajú sa k nezmyselným senzáciám, ktoré sami rozlúštiť nevedia a prestávajú chápať, odkiaľ fúka vietor.

Každý samostatne si rád prečíta prvý nezmysel, ktorý vypľuje google.

Téma nálepiek, prečo nálepky?

Každú poriadne nalepenú nálepku ťažko zmyť. Počas použitia, pred použitím spraví svoju robotu. Potom nikoho nezaujíma, aj keby sa 3x niekto ospravedlnil za jej obsah. Preto je jasné, že kto nálepkuje, sleduje tým konkrétny záujem, pričom sa vyhýba objektivite. Ani vojna predsa nebýva objektívna.

Kto chce náš rozklad?

Čo je to teda za skupiny, ktoré financujú náš rozklad? Prečo sa im podvoľujeme? Druhá otázka je asi jednoduchšia. Vydierajú v prvom rade zbraňami,embargami, sankciami, dvojitým metrom, strašením. Ťažko sa malý štát dnes postaví veľkému na priamy odpor. Preto niektoré skupiny získavajú na tom, že sa skrývajú pod krídlami väčších.

Že ide naozaj o rozklad je zrejmé z toho, že tá istá skupina, čo sa snaží napríklad argumentačne znevýhodniť až pošpiniť súperov, vnútiť chybu pomocou agendy antisemitizmu (v súdnych sporoch o to horšie) sa nielenže nesnaží o podobné uplatnenie antislovakizmu, či antislovanizmu, ale má až fóbiu z akýchkoľveknárodných tradícií, ktoré spevňujú národné väzby, všetko národné paušálne popierajú, poškodzujú, odsudzujú a nahradzujú občianskym (akokeby sme seriózne občianske právo v národnom štáte nemali, ešte sa aj málo využíva, kde treba). Dokonca sa snaží oslabovať aj spoluprácu medzi slovanskými národmi. Nedbali by proti sebe mať ako vo futbale tých najhorších hráčov.

Kto sú tie skupiny? Ktoré etniká k nim majú najvyššiu afinitu, priľnavosť? No tie, ktoré si najviac zvykli žiť na účet ostatných.

Je naivné si myslieť, že im záleží na iných kultúrach, buď nám príkladom Indiáni. Hovorí sa o Anglosasoch, Sionistoch, rozprášených Chazaroch, a všetkých, čo sa im chcú z rôznych dôvodov podobať. Slovania keď rezignujú a nezaujmú účinnú obranu dopadnú rovnako, a naše územie obsadia iní. Nie je možný život bez boja o prežitie, v podstate dnes bez práce. O prežitie bojujú všetky rastlinné aj živočísne druhy.

Ako sa vysporiadať so skupinami, čo tu už sú, a nútia ostatných, aby sa preprogramovali podľa ich predstáv, bez záruky, že ich o pár rokov nevyhodia aj tak do šrotu? Nuž nenechat sa preprogramovať, viesť si svoj život, a brať lepší ohľad na svojich. Tí iní to nerobia inak.

Polarizácii sa vyhnúť nedá, ale lepšia polarizácia, než zánik.

Takže aj dnes sa vedie vojna na trochu inej úrovni, a ak sa máme udržať, aby neobsadil všetko pýr, tak musíme pozdržať, či ukľudniť menej významné šarvátky a lepšie držať svoji pokope.